akosi jasno z kontúr tvojej tváre kreslenej čistou belobou spomedzi pier seba rodíš keď slová stáčaš hlboko do varu tela zalejem si do aspiku pre večnosť prsty ponorené v bublinkovej tôni pre zlomok času rozjarené mešce z mužskej kože vpíjanie stredmi kruhov úst
spojito vlečiem veľavravné intro a telom držím v pohybe všetky smerodajné body
v tom duálne ťa vsádzam na políčka výhry
začni sa kniha čítať od konca smútok sa minul pod nadpisom silou spoľahlivo modrozeleného oka
