|
|
|
| Děl | : | 8165 | | Komentářu | : | 42973 | | Členů | : | 923 |
|
|
ProrokID: #10071 | Autor | Dannalis |  | | Vytvořeno | 19.02.10 14:07:56 | | Kategorie | Próza | | Téma | Fantasy | | Počet návštěv | 138 | | Dílo sledují | |
Deň sa chýlil ku koncu a starý prorok sedel pred dverami svojej chatrče. Rozmýšľajúc nad znepokojivými zvesťami ktoré sa šírili krajinou, si nevšimol tieň ktorý sa kĺzal po stene a prešiel do miestnosti za ním. Strážcovia Brány vraj obetovali vlastnú nesmrteľnosť aby zapečatili zlo, ktoré ohrozovalo tento svet v opustenej dimenzii. Napriek svojej obrovskej moci a neskutočným schopnostiam ho nedokázali zničiť, miesto toho vytvorili dokonalé vezenie. Presne tak sa to malo stať. On to vedel. Vedel to dávno predtým než sa s nimi prvý krát stretol. Sám ich naučil kúzlo, ktoré dokázalo zapečatiť jednu z miliónov brán spájajúcich tento svet z ostatnými. Bola to úloha, ktorou ho poverila Rada. Spoločenstvo vyšších bytostí, ktoré udržujú rovnováhu vo všetkých svetoch. No od kedy sa prvý krát stretol s tými deckami, prešlo veľa času a mali ho dosť na to aby sa navzájom spoznali. Obľúbil si ich a mal ich rád. On ktorý sa celé stáročia vyhýbal priateľstvu, pretože vedel akú bolesť prináša jeho koniec si ani nestihol všimnúť a jeho duša bola zamotaná v sieťach priateľstva. Už dávno necítil takú bolesť, radšej ju prenechával smrteľným. Bola to súčasť ich života ale nie jeho. A teraz ako tak sedel, cítil akoby v jeho hrudi vznikla obrovská priepasť. Oči ho pálili a v mysli sa mu stále vynárali ich šťastné, mladé tváre, nepoznačené vekom. ?Ale už dosť? odmietavý vzdych, ktorý sa vydral z prorokových úst smerujúci k zapadajúcemu slnku ho samého prekvapil. ?Utápam sa v bolesti z vlastnej straty. Aké sebecké, som hlupák. Vedel som predsa do čoho idem a nemalo by ma to teraz prekvapiť. Obetovali svoj život i svoju nesmrteľnosť aby zachránili tento svet. Neboli to len moji priatelia, boli to hrdinovia a len vďaka nim pôjde život ďalej. Oni už naplnili svoj osud a môj koniec je ešte v nedohľadne.? s týmito slovami sa postavil, naposledy sa pozrel na zapadajúce slnko s myšlienkou že len vďaka nim zajtra znova vyjde. S neuveriteľnou pružnosťou a rýchlosťou na tak starého muža sa obrátil a zamieril do svojho skromného príbytku.
|
| Komentář můžete napsat jenom když se přihlásite. | |  | Toto není delší než můj plnovous! Hurá! Celé jsem to přečetl, ale vzápětí zapomněl, o čem to vlastně bylo. Což je špatné, ale ne horší než oholená mužská tvář! |
| |  | plytké, málo invečné,,,velmi slabo skonsolidovaný rozpávačský štýl, inklinuješ k zdlhavým vetám, ktoré časom začínajú nudiť stereotypnosťou a monotonnosťou, chýba mi tam hutná pointa, gradácia, zvrat.....také instatné granule v prevarenej vode, dla mna nič |
| |  | Nějak to nechápu. Myslela jsem, že Proroka chce někdo zabít (stín). "tento svet v opustenej dimenzii" - ohrožovalo ho to v opuštěné dimenzi, nebo ten svět celý byl v opuštěné dimenzi? S jakými dětmi se setkal, to byli ti strážci, se kterými se střetl, nebo někdo úplně jiný? Oni (ti strážci) jako tedy zemřeli a on zůstal nesmrtelný, nebo jak? Je to hrozně chaotické. Ani to nemá žádnou stavbu, působí to jako úryvek. |
| |
| |
|
|
|
© Archiv 2007-2010 mezera.org ,
created by Dartagnan
|
|