No, obsahovo to vyzerá na typickú inšpiráciu dekadentnou poéziou "kráľa žánru", J. H. Krchovského ("kazí "to len posledný, úľavný verš - Krchovský by sa takto zbabelo nikdy nevzkriesil). Ale netvrdím, že určite. Pripustím, že si ho možno nikdy nečítal... Ona táto tematika (zmaru, zžieravej sebairónie, vyhroteného sebaničovania) je dosť lákavá (nakoniec, tiež ňou často sýtim svoje verše, ehm) - básnik ako prekliaty vyvrheľ, zatratenec... štylizovaný ako pendant ku krasorečnivému romantickému trubadúrovi. Ale - to tu už bolo. A je. Ak chceš lepšie, musíš (mal by si) po novom. Lebo Tvoje verše sú štylisticky dosť insitné, nepresvedčivé emocionálne dietne. Alebo je to celé len taký žart: "a pak?se probudím!!" - nedeste sa, všetko sa dobre skončilo...(?)
No neviem, pre začiatok by som asi minimálne podumal nad rýmami... aby boli nabudúce originálnejšie. Rytmus je fajn, ale v takejto klasicky ustrojenej básni... stráž dĺžku veršov, nech Ti alternujú max. dva-tri rozmery - ako v prvej strofe, tak v každej. A drž sa! Piva tiež!