1.
mapa problematiky
sedím v kresle
a z trčiaceho drôtu poblikáva
pásik zaprášeného svetla
ako akvárium usmievajúcich sa rýb
narážajúcich do mĺkveho skla mojej mysle
tma žerie moje kosti
a ten prachový lúč
ju stále zaháňa do kútov a rohov,
niekde do miest
prasknutých sodíkových lámp,
zlámaných prízrakov a horiacich uhlíkov,
niekam, kde sa okná menia na bubny
pod čľapkavými kvapkami kliešťov
napitých kyslou dažďovou vodou,
čiernych, ako spálené kosti vlkov,
stále pulzujúcich živým mäsom,
po ktorom kráčajú oni
prúdiaci tam a späť
vracajúci sa a napokon miznúci
v pare horúcej vody
